Betónové konštrukcie po správnej aplikácií kryštalickej izolácie Sikkaton Isol sa stávajú odolným proti:
- zemnej vlhkosti
- tlakovej vode
- ropným produktom
- chemikáliám s PH ≥ 5
- silážnym šťavám a poľnohospodárskym produktom
Izolovaná betónová konštrukcia je vhodná pre styk s pitnou vodou.
Výhody
- bezpečná izolácia proti tlakovej vode z aktívnej aj pasívnej strany tlaku vody
- izolácia starých a nových konštrukcií
- jednoduchá izolácia netradičných tvarov
- izolácia bez nutnosti ochrannej vrstvy
- priama aplikácia na navlhnuté podklady
- zacelenie mikrotrhlín do 0,4mm
Vodotesné betóny
Pre vybudovanie konštrukcií, ktoré sú vystavené účinkom tlakovej vody (vodohospodárske stavby, nádrže, podzemné časti stavieb ) sú navrhované vodotesné betóny, ktoré s kombináciou tesniacich technológií ( pracovné škáry, dilatácie, prestupy ) zabezpečujú ochranu proti vode a vlhkosti aj bez klasických povlakových hydroizolácií.
Vodotesným označujeme betón, ak pri stálom tlaku vody na jednu stranu , druhá, vzdušná strana zostáva suchým. Na dosiahnutie vodotesnosti sa používajú prísady pre zlepšenie spracovateľnosti čerstvého betónu, na zníženie obsahu zmesovej vody, avšak tie nezaručia za bezchybné spracovanie betónu.
Betón je pórovitý materiál, môže byť vodotesný, ale nie vodonepriepustný. To môže dosiahnúť sekundárnou ochranou ( napr. kryštalickou izolácou ).
Pri nedostatočnom ošetrení betónu, a podobne aj pri nedostatočnej ochrane pred nerovnomerným oteplením a ochladením počas zmrašťovania, vzniknú v betóne vlasové, voľným okom neviditeľné trhnlinky, ktoré môžu byť základom pre vznik širších trhlín. Vznikom trhlín vodotesnosť betónu je ohrozená. Pri pôsobení tlakovej vody z vonkajšej strany podzemných častí budov na povrchu konštrukcii sa prejavujú priesaky vlhkým alebo lesklým povrchom, rosením, alebo aj prienikom vody.
Plošné priesaky sa opravujú bežne so sekundárnou ochranou ( napr. kryštalická izolácia ). Pri lokálnych výronov voľba technológie utesnenia je závislá od typu trhlín ( aktívna alebo pasívna ).
Sanácia betónu
Sanácia betónu je komplexný proces, pri ktorom je nutné úspešne spojiť nové materiály s jestvujúcimi starými a vytvoriť kompozit, ktorý je schopný odolávať vplyvom používania, prostrediu a času.
Pred zahájením sanačných prác je nutné spraviť rozbor a analýzu opravy, zameranú na príčinu narušenia betónu, na chovanie materiálu a konštrukcií po mechanickom ošetrení a na ich chovanie v neošetrenom stave, aby mohol byť navrhnutý vhodný vysprávkový materiál.
Všeobecný postup sanácie povrchu betónu ( po statickom zaistení konštrukcie )
1. Príprava povrchu betónu/ocele
- odstránenie degradovaného betónu, porušenej výstuže
- úprava hran opravenej plochy
- očistenie oceľovej výstuže
- úprava povrchu betónu
2. Reprofilácia betónu
- ochrana oceľovej výstuže
- napojenie nového betónu na jestvujúci – adhézny mostík
- trvanlivý vysprávkový materiál
- Ochrana betónu
- spôsoby dosiahnutia prevádzkových požiadaviek užívateľa
- spôsoby zaistenia dlhodobých vlastností sanácií
- spôsoby zaistenia dlhodobej životností pôvodnej konštrukcie
Priesak vody je z hľadiska užívateľov najnepríjemnejšou funkčnou závadou a príčinou narušenia betónu, preto treba zvažovať zabezpečenie vodotesnosti betónu pri navrhnutí ochrany.